Počas štedrej večere môj ujo spomenul niečo o behu na 10 km. Povedal som, že to nemôže byť žiadny problém. Bez tréningu. Len tak.
Neveril mi. Pozrel som sa von oknom, začínalo snežiť. Už počas jedenia som v hlave rozmýšlaľ, čo si oblečiem, kde mám botasky na behanie atď.
Večer som nemohol zaspať, chcel som ísť behať. Naposledy som behal viac ako 2 km v roku 2014. Stiahol som si aplikáciu pre bežcov na sledovanie tepu a tempa a zaspal.
Ráno som vstal, naraňajkoval sa, zbalil si veci a šiel. Von bolo príjemných -6 stupňov. Chlad som vôbec nevnímal. Mal som kraťasy a tričko s dlhým rukávom. Čiapka ani šál neboli potrebné.
Sneh pomaly padal, po 2,5 km som to chcel vzdať, tep som mal už 220. Rozhodol som sa to rozdýchať. Vedel som, že sa musím dostať do situácie, kde sa nebude dať cúvnuť.
Bežal som čo najďalej od domu. Keď som dosiahol 5 km, mohol som sa otočiť a už som vedel, že výzvu splním.
Sneh, ktorý padal mi primŕzal k vlasom aj tričku. Telo už bolo celé červené. Posledný kilometer. Telo plné endorfínov a objavené nové pocity.
Po behu som si dal ešte 8 minútovú ľadovú sprchu a 5 sérií dýchacích cvičení. Ak som to dokázal ja bez tréningu, dokážeš to určite aj ty! Tak čo, ideš na to?
